Návrat / Powrót

Jednou z našich rodinných tradícií je remeslo. Kedysi to bolo košikárstvo, ale už dlhé roky prevláda v nej krajčírsky duch.Vždy, keď vidím ihlu a niť, spomeniem si na útle detstvo, keď som prvýkrát počula rozprávku Falošný princ o krajčírovi Labakanovi a jeho túžbe stať sa princom. Odsudzovala som ho vtedy za klamstvo a neskôr som si zvolila študovať na odevnej škole, nielen preto, aby som zachovala rodinný zvyk, ale najmä preto, že už babička ma viedla ku kreatívnemu tvoreniu. Očaril ma jemný pohyb jej nôh na šľapadle na starom šijacom stroji. Uriekli ma malé sukničky pre bábiky, plyšové hračky a zvieratká, ktoré sa ako zázrakom objavili na posteli po mojom prebudení. Spolu s ocinom a maminou, ktorí sa tiež upísali tejto krásnej práci a dávali mi cenné rady, som sa akosi ocitla vo svete módy, kde som dodnes. Síce už v inom leveli, ale nikdy nezanevriem na toto remeslo, hoci je v dnešných časoch tak nedostatočne ohodnotené.

Vždy som túžila po veľkej bielej figuríne v životnej veľkosti, ale okolie bolo akosi zvláštne hluché práve vtedy, keď som o tom hovorila. Ušila som si teda svoju manekýnku. Stojan je vlastne starý svietnik, ktorý sme používali vždy počas búrky. Trochu som ho oprášila, obrúsila a biele šaty  mu snáď neuškodili.

Jedna z naszych tradycji rodzinnych jest rzemioslo. Kiedys byly to produkty z wikliny, ale juz dlugi czas mieszka u nas duch krawiecki. Zawsze kiedy zobacze igly i nici, pomysle o bajce Falszywy ksiaze. Pozniej wybralam sobie uczyc sie krawcowa, nie tylko, zeby postepowac w tradycji rodzinnej, ale bardziej dlatego, ze juz babcia prowadzila mnie do kreatywnosci. Urzekl mnie delikatny ruch jej nog na starej maszynie do szycia, male spodnicki dla lalek, pluszowe zabawki i zwierzaki, ktore jak cuda pojawialy sie zawsze w lozku po moim przebudzeniu. Razem z tata i mama, ktorzy tez poswiecali czas tej pieknej pracy i dawali mi praktyczne rady, znalazlam sie w swiecie mody, gdzie jestem do dzisiaj.

Zawsze marzylam o wielkim bialym manekinie, ale otoczenie bylo jakos gluche zawsze wtedy, kiedy o nim mowilam. Uszylam wiec swojego manekina . Stojak ze starego swiecnika, ktory uzywalismy przez burze. Troche go pobielilam, mam nadzieje, ze mu nie uszkodilo:)

P.S.: Blady prosze nie czytac, albo sie domyslicie, co chcialam powiedziec, bo bardzo ciezko, kiedy nie uczylam sie polskiego.