Comme on fait son lit on se couche

Ktovie, v akých posteliach spávali naše prastaré mamy... Vyše storočnú posteľ som kúpila od milého pána, ktorý bude, dúfam, spokojný, že ju zveril práve do mojich rúk. Spávala v nej jeho babička a keď privriem oči, viem si celkom dobre predstaviť ženu do koča i do voza. S dlhými ryšavými vlasmi, v krajkovej nočnej košeli, v páperových "duchnách" voňajúcich škrobom a levanduľou. Že nemožné? Možno som sa aj celkom netrafila, ale takto si predstavujem pôvodnú majiteľku:)

Dnes posteľ patrí najmladšiemu stvoreniu v našej rodine.

Kto wie, w jakich lozkach sypiali nasze prababcie... Ponad stoletnie lozko kupilam od pewnego milego pana, ktory, mam nadzieje, bedzie zadowolony, ze powierzyl ja akurat w moje rece. Sypiala w niej jego babcia i kiedy zamkne oczy, wiem sobie bardzo dobrze wyobrazyc kobiete do kocza i do woza. Z dlugimi rudymi wlosami, w koronkowej koszulce nocnej, w koldrze puchowej pachnacej skrobia i lawenda. Nie mozliwe? Moze troche sie pomylilam, ale ja wlasnie tak wyobrazam byla wlascicielke:)

Dzisiaj lozko nalezy do najmlodszego stworzenia w naszej rodzinie.

Nebola to ľahká práca. Počas zimy som stihla len odstrániť hrdzu, vybrúsiť čelá a zavše som utekala preč zo studenej pivnice. Jar priniesla väčšie nádeje, ale bolo treba sa namakať na čistení a leštení mosadze.

Nie byla to latwa praca. Podczas zimy zdazylam tylko usunac rdze, wyszlifowac fronty lozka i zawsze uciekalam z zimnej piwnici. Wiosna przyniosla wieksza nadzieje, ale bylo potrzebne napracowac sie przy czyszczeniu i polerowaniu mosiedzy.

Veľa času zabralo tiež maľovanie. Chcela som zachovať pôvodný vzor a tak to bola nekonečná práca:) Použila som tri farby - bielu, čiernu a zlatú. Mnohí ľudia si myslia, že som závislá na škandinávskom štýle. Áno, páči sa mi interiér s nádychom vidieka, svetlé farby s modrými a červenými doplnkami, priznané drevené trámy, strieborné sklo alebo plno pohodlných vankúšov, krajok a samozrejme, aj Pippi Dlhá Pančucha. Ale  k svojej práci si vyberám len určitý prvok, zvyšok je fantázia. Tak je to aj s farbami. V poslednom čase mi učarovala zlatá a tmavomodrá farba. Zlatou premenou preto prešli aj detské topánočky, ktoré majú zhruba 40 rokov.

Duzo czasu zajelo mi tez malowanie. Chcialam zachowac pierwotny motyw, wiec byla to bezkresna praca. Uzylam trzech kolorow - bialego, czarnego i zlotego. Wiele ludzi mysli, ze jestem uzalezniona od stylu skadynawskiego. Tak, podoba mi sie interier z wiejska nuta, jasne kolory s niebieskimi i czerwonymi dodatkami, drewniane odkryte jetki, srebrne szklo albo duzo wygodnych poduszek, koronek i oczywiscie i Pippi Pończoszanka. Ale do mojej pracy wole wybrac tylko jeden typowy element, reszta jest fantazja. Tak samo u mnie z kolorami. Ostatnio urzekly mnie zlote i granatowe kolory. Zlota modyfikacja przeszly i botki dzieciece, ktore maja kolo 40 lat.

Vrátim sa k finálnemu dokončeniu postele. Problémom boli aj netypické rozmery, preto sme museli dať vyrobiť rošt aj matrac na mieru. Obliečky sú ešte vo fáze výroby a quiltovaná prikrývka bude od jednej šikovnej bloggerky. Keď príde čas, určite sa s ňou pochválim:)

Wroce do finalnego zakonczenia lozka. Problemem byly i nie typowe rozmiary, dlatego ruszt i materac byly wyprodukowane na miare. Poszewki jeszcze w fazie produkcji i niepowtarzalny quilt bedzie autorstwa pewnej zdolnej bloggowniczki. Kiedy bedzie pora, pewnie sie nim pochwale:)

A čo hovorí dieťa? Len sa smeje:)

I co mowi dzieciak? Tylko sie smieje:)

Fais de beaux rêves!

Krásne sny!

Milych snow!