Často myslím na otca, ktorý už nie je s nami. O to vzácnejšie sú mi predmety, ktoré mi ho aspoň sčasti pripomínajú. Veľmi som sa potešila, keď som našla jeho rysovaciu knihu zo strednej školy. Bude zrejme z povojnového obdobia. Očarila ma presnosť pohybu rysovacím pierkom, v rukách mal ohromný cit, rovnako ako v srdci. Obal zo starého papiera vôbec nenaznačoval, že vovnútri vo forme starých strihov nájdem vôňu starých čias, najmódnejšie "hubertusy", jazdecké nohavice a plášť Dukla... Jemným pohybom som obracala tvrdé listy papiera oddelené tenkou šušťavou fóliou a užívala som si ten zvuk. V predstavách vidím čiernovlasého chlapca s typickou aktovkou a v nohaviciach s nažehlenými pukmi, ktorý drží pod pazuchou rysovacie dosky a energicky kráča do školy. Keby som mala stroj času, určite by som sa mu prihovorila...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára