Perleťové korálky od maminy prebudili vo mne trochu fantázie a úsmev pri myšlienke, ako sme si ich kedysi skúšali bez dohľadu rodičov. K nim, samozrejme, topánky na vysokých opätkoch, klobúk, velikánsky sveter a rúž. Len tá chôdza nám ešte vtedy nešla, inak sme boli na nerozoznanie od mamičiek. Malé dospelé tajomstvá... ktorá by neodolala? A tak som maľovala a maľovala (trochu mi pomáhal aj syn), ale stále to nebolo ono. Chýbalo niečo typické ženské... a čo je ženskejšie ako samotná žena? Pomohla mi žehlička a kúsok gázy a popoludní ušité srdiečko. Stačí. Aj tak už je krajšia ako ja:-)))
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára